top of page

Kolobeh roka- prvá časť

Updated: Aug 22, 2022

1. Sviatok svetiel, slávnosť Brigity, IMBOLC


Počas februárového splnu sa Bohyňa vegetácie zjavuje ako trblietavá biela panna. Jej starokeltské meno bolo Brigita. Pokladali ju za múzu básnikov, kúzelníkov, kováčov a liečiteľov-bylinárov.


Slnko sa počas zimných nocí obnovovalo s získavalo silu hlboko v lone Matky Zeme, ako medveď počas zimného spánku. Kraj je pokrytý snehom, zdá sa, že sa nič nehýbe. Ale Panna jemným dotykom prešla po Zemi a prebudila život. Miazga začína prúdiť, semená klíčia.


Pre človeka bol február mesiacom očisty. Domy a stajne boli vymetané brezovou metlou (breza je stromom Brigity), ľudia s očisťovali v parných kúpeľoch, šľahali sa brezovými vetvičkami, pili omladzovaciu brezovú šťavu. Ľudia sa potili rovnako ako Zem, ktorá sa pomaly začína zbavovať zimnej strnulosti a jej vody začínajú prúdiť.


Dnes sa sviatok Brigity slávi ako sviatok očisťovania Panny Márie, neskôr bol tento sviatok premenovaný na Sviatok uvedenia Pána do chrámu.


V kostoloch sú vtedy posväcované sviece. V Írsku, kde je keltská tradícia stále živá sa z ostrice a vŕby splietajú pravotočivé Brigitine kríže, zapaľujú ich a vystreľujú k oblohe ako symbol zobúdzajúceho sa Slnka.



2. Jarná rovnodennosť, OSTARA


V 21. marec je deň a noc rovnako dlhá. Vtedy hľadali ženy prvé zelené rastliny: zelená deviatka (žihľava, potočnica, zádušník, žerušnica lúčna... Varili z nich polievku – kultové jedlo zasvätené Bohyni. Takto sa ľudia spájali s nespútanou silou života, ktorá v tomto období putuje krajinou a prináša jej zelenú vegetáciu. Táto polievka bola aj zdrojom vitamínov a energie po dlhej zime, vzpružila a odohnala únavu, dodala vitamín C.


Vyháňala sa Morena – zlá Zima, v podobe slameného panáka, zapálili ho a hdoili do vody. Konali sa procesie okolo polí, ľudia zdravili jar. Niesli čerstvé zelené vetvičky, pripevňovali ich k lieskovým alebo bazovým vetvám. Lieska je sprostredkovateľom duchovného sveta, baza je stromom pani Holle, pani Zimy.


Mnohé z týchto rituálov prešli aj do kresťanskej kultúry – na Zelený štvrtok sa varí polievka z 9 bylín.



3. Májový sviatok, filipojakubská noc, BELTANE


Je to čas manželského spojenia Slnečného Boha bela (Belenus – žiarivý), Germáni ho nazývali Baldur, s bohyňou prírody. Nevesta okrášlená jarnými kvetmi volá všetkých na svadobnú hostinu.


Na hostinu mládenci priniesli vysoký mladý strom, olúpali kôru, len na vrcholku ponechali malú korunu. Upevnili navrch veniec s červenými stuhami, kvetmi, vajíčkami, inými obetnými darmi. Veniec symbolizoval slnečnú žiaru, ktorá preniká vegetáciou a oživuje ju. Podobne ako indický lingam predstavuje zároveň falus, ktorý oplodní posvätnú jóni Bohyne počas svadobnej noci. Červené stuhy symbolizujú toto spojenie, koniec jej panenstva.


Ľudia oslavovali priamo pod oblohou, jedli a pili, milovali sa. Robili si slamníky z voňavých bylín – Germáni ich volali Bohyne Freyi. Po nastolení kresťanstva sa nazývali lôžkami Panny Márie. Na podobné lôžko sa ukladala aj šestonedieľka s dieťatkom, lebo nielen láska, ale aj tehotenstvo a pôrod bol doménou Freyi.


Varili omamné pivo s halucinogénnymi bylinami – takto Boh a Bohyňa vstupovali do ľudí. Jedovatý blen sa v jazyku keltských Galov nazýval Bilisa, u Germánov Bilene, Belene, u Slovanov Belena, Blen. Všetky tieto označenia sú odvodené od Slnečného Boha Belena. Názov zrejme vznikol z indoeurópskeho koreňa bhel – magická sila, tiež napuchnúť, nafúknuť, rozkvitať.


Robili limonádu z marinky vonnej. Legenda hovorí, že ak je marinky viac vo víne, človek uvidí duchov a prírodné bytosti.


Beltine znamenal pre Keltov hranicu medzi tmavou a svetlou časťou roka, vtedy sa vyháňal dobytok na pastvu, rituálne medzi dvoma veľkými hranicami – aby sa zvieratá po zime očistili. Ľudia čistili príbytky, zbavovali sa špiny, robili očistné kúpele, pridávali byliny omladzujúce listy deväťsilu), ráno sa váľali v rose.



558 views0 comments

Recent Posts

See All
bottom of page