Svätojánska noc z 23. na 24. júna, sa v pohanských dobách slávila ako letný slnovrat, sviatok Slnka, lásky a plodnosti. V Božom stvorení sa obnovuje sila života. Jej rytmus je pravidelný a nemenný, po zimnom období oddychu a tichej meditácii, nastáva obdobie jarnej obnovy a očisty. Svoj vrchol dosahuje počas letného slnovratu, kedy je svit Slnka najdlhší. Obnovujúci sa kolobeh života prináša na svet živel ohňa. V reči symbolov oheň predstavuje Slnko. Druidi nazývali tento sviatok Alban a zasvätili ho Matke Zemi, angličania ho nazývali Midsommer, germáni Litha. Verilo sa, že počas tejto noci sa stiera hranica medzi reálnym a nadprirodzeným svetom, otvára sa zem a vydáva svoje poklady, rastliny rozprávajú a prezrádzajú svoje liečivé účinky.
Cirkev sa snažila pohanské rituály potlačiť a túto noc zasvätila Jánovi Krstiteľovi. Chceli oslobodiť ľudí od privazanosti k Zemi, vykúpiť ich a orientovať na striedmosť a pokánie. Užívanie magických bylín a slávenie pohanských sviatkov bolo trestané smrťou.
Noc Sv. Jána, prinášala nielen oslavy plné radosti a vášne, ale aj rituály a mágiu. V literatúre, folklóre a umení sa zachovalo množstvo informácií o týchto zvykoch, my vám prinášame tradíciu keltskú a slovanskú.
Najznámejším svätojánskym zvykom boli ohňové rituály.
Po dosiahnutí najvyššieho bodu na oblohe Slnko stráca svoju silu a ľudia mu takto chceli pomôcť a zároveň si zabezpečiť dostatok jeho sily. Preskakovaním svätojánskych ohňov sa človek rituálne očisťoval, dodával si silu a odvahu, rozprúdil svoju životnú plodivú schopnosť a vášeň. Pôvod tohto ohňového rituálu treba hľadať v najstaršej histórii ľudstva. Človek odpozoroval z prírodných cyklov to, že len vďaka tvorivej sile Slnka sa rozvíja život na Zemi.
Vatru pripravovala mládež, dievčatá zbierali deväť druhov kvetov, z ktorých vili vence. Vence hádzali cez oheň mládencom, alebo ich púšťali dolu vodou. Okolo zapáleného ohňa tancovali, preskakovali ho a z výšky skokov odhadovali ako vysoko dorastie ľan toho roku. Dvojice preskakovali oheň aby upevnili svoju lásku, manželia skákali aj cez metlu, aby im aj dobré čary pomohli upevniť vzťah.
Dolu svahmi púšťali zapálené kolesá ako malé slnká kotúľajúce sa po oblohe. Uhlíky z týchto ohňov potom rozhadzovali po poliach, aby bola dobrá úroda.
Deň pred sv.Jánom chodili ženy zbierať bylinky, pretože tieto mali výnimočne silné liečivé účinky. Na celom Slovensku sa zachoval tento zvyk a tradícia pokračuje aj dnes. Veda potvrdzuje, že rastliny majú práve v tomto období najviac účinných látok, naše staré mamy sa teda nemýlili a vedeli presne kedy a ktoré bylinky majú zberať, aby pomohli v prípade núdze. Z bylín tiež viazali kytice z deviatich bylín, ktoré potom posväcovali a vešali v strede obytných priestorov a maštalí.
Mladé dievčatá zbierali, bez toho,aby pri tom prehovorili, alebo s otočili, deväť druhov kvetov, ktoré si potom dali pod vankúš a v sne sa im prisnil ich budúci partner.
Aj domy sa zdobili vencami, dobytok ovenčili tiež, aby im magické byliny zaručili zdravie a hojnosť.
Najznámejšou rastlinou tejto noci je papraď. Slovania verili, že vďaka nej sa môžu stať neviditeľnými a odhalia sa im všetky tajomstvá prírody. V legendách sa opisuje zlatý kvet paprade, ktorý svieti a ukazuje cestu k pokladom. Papraď však v skutočnosti nekvitne, to len citlivejší a vnímavejší ľudia zrejme videli energetické vyžarovanie rastliny a tradícia nám takto zachovala obraz zlato kvitnúceho papradia.
Na vnútorné používanie sa paparaď nedoporučuje. Je však vynikajúca na kúpele, obklady a zábaly. Na tento účel sa zbierajú listy, od skorej jari do konca mája. Dva a ž tri listy paprade varíme krátko v 1 l vody, odvar precedíme do vane. Prvá kúpeľ musí byť krátka, najviac 5-10 minút, pretože obvykle dochádza ku prechodnému zhoršeniu problémov, čo by mohlo chorého odradiť od ďalších kúpelí. Potom nasledujú kúpele každý tretí deň, dobu kúpania postupne predlžujeme. PO Dvanástich kúpeľoch musíme urobiť prestávku 14 dní a kúru dokončíme 4 kúpeľmi. Kúpeľ je vhodná pri reumatizme, ochoreniach kĺbov, pri problémoch s pohybovým aparátom, ale aj pri ochoreniach močových ciest.
Overenou metódou pri nočnom pomočovaní detí je plátené vrecúško so sušenou papraďou. Väčšie plátené vrecko naplníme sušenou rastlinou, vložíme do postieľky dieťaťa. Dieťa na ňom spí až do odoznenia problémov.
Starí alchymisti považovali papradie za saturnskú rastlinu– rastie pomaly, ale dožíva sa vysokého veku.
Podľa teórie signatúr papradie zodpovedá chrbtici.
Abatiša Hildegarda z Bingenu sadila okolo svojich záhonov papradie ako ochranu pred zlými energiami, ale aj pred hadmi.
Comments