V keltštine znamená koreň „ar“ zem. Z tohto koreňa vznikli miestne mená: Armor – zem na mori, Ardennes – zem hlbokých koreňov. Arménia – kamenná zem, Arverne – zem jelší.
Hebrejsky sa strom povie „ets“. Slovo ets má rovnaký koreň ako slovo „os“ (etsem), ktoré znamená substanciu, esenciu. Kmeň stromu plní rovnakú úlohu ako kosť. Podľa TČM patrí kostná dreň medzi zvláštne, úžasné časti organizmu, ktoré zaisťujú trvalosť kostry. Predstavuje esenciu, kvintesenciu, životný princíp neodlučiteľný od kosti rovnako, ako je miecha neodlučiteľná od chrbtice, alebo mozog od lebky. Miazga stromu sa podobá kostnej dreni. Červená krvinka obsahuje energiu, ktorú získala v kostnej dreni – to ona spôsobuje tlkot srdca. Vzduch (kyslík) má na srdce očistný účinok ako na obličky voda. Strom je rastlina, ktorá je podobná človeku, pretože má permanentný objem s vnútornou a vonkajšou stránkou, tak ako človek.
Existuje paralela medzi korunou stromu a kráľovskou korunou, ktorá symbolizuje kráľovského človeka, teda toho, kto dosiahol kráľovstvo vnútornej jednoty, je to korunovaný, duchovný človek. Strom predstavuej v rastlinnje ríši to, čo človek v ríši živočíšnej. Ich spoločným bodom, ktorý ich spája, je ich duchovná stránka.
Strom a ľudské telo:
- priedušky (riadia dychovú energiu)
- strom života – stromčekové obrazce, ktoré uvidíme pri priečnom reze mozočku, ktorý riadi koordináciu pohybov
- stromčekovitá štruktúra krvných ciev pečene. Symbol stromu máme uložený hlboko v našom podvedomí- rodokmeň
- stromové znázornenie hardisku počítača
Strom spája dva svety – pozemský a duchovný. Spája nebo a zem. Koruna a korene.
To všetko sa prenáša do gemmoterapie.
Stromy vysielajú elektormagnetické mikropolia, ktoré sú pre človeka veľmi dôležité.
Ráno strom vysiela skôr negatívny náboj pochádzajúci zo zeme, večer skôr náboj pozitívny, získaný zo slnka. Tieto mikropolia prechádzajú zo stromu na človeka a naopak. Ak sa chceme fyzicky dobiť, postavme sa skoro ráno pred východom slnka chrbtom k stromu. Na prenos choroby, zlej energie z človeka na strom, je vhodnejší čas popoludnie alebo večer, či noc.
Jazyk stromov:
Šumenie listov – kelti dokázali čítať správy stromov, veštiť a predpovedať.
Topoľ – jeho listy sa neustále trepotajú vo vetre a vyvolávajú pocit, akoby sa človek díval na spomalený dav ľudí – latinsky topoľ = populus = dav.
Terapeuticky – na nevové triašky, napr. Parkinsonovu nemoc.
Legendy:
Svída a rákos, ktoré rastú na mŕtvole zavraždeného človeka sa menia v magickú flautu, ktorá udáva vraha.
Niektoré stromy kričia, keď ich trhajú zo zeme: breza, baza čierna, čerešňa, jalovec.
Comments