Matka: matka sa liahne z podlhovastej elipsovitej bunky, obklopená včelami, ktoré ju chránia a starajú sa o ňu. Ona spája jednotlivé včely v jednotný celok včelstva prostredníctvom pachu. Matka udržuje genetickú líniu života včelstva. Ako jediná plodná samička je nositeľkou svetla včelstva, doprevádza ho ročnými obdobiami a počas rojenia odvázda roj do bezpečia. Je to strážkyňa integrity včelstva medzi dvomi posebe nasledujúcimi "inkarnáciami".
Robotnice: sú to somatické bunky včelstva. Rodia sa v menších šesťbokých bunkách a ich životný cyklus sa odvíja podľa rôznych úloh rozdelených podľa veku– od starostlivosti o vyliahnuté včely, cez stavbu plástov, ochranu česna až po zber potravy ďaleko od domova. Všetko prebieha vo vzájomnej spolupráci, v nezištnej službe v prospech celku. Ich práca je základom pre život ďalších generácií včiel. Med, ktorý zhromaždia v lete bude potravou pre prvé potomstvo v nasledujúcom roku. Je zaujímavé, že robotnice vykazujú silné jangové vyžarovanie (maskulínne). Prostredníctvom žihadla a včelieho jedu sú nositeľkami agresivity a sily. Túto silu využívajú len pri obrane včelstva, pričom obetujú svoj život. Keby takto reagovali ľudia – bol by tu raj .-)
Trúd: samčie včely sa liahnu v najväčších šesťbokých bunkách. Z úľa začínajú vylietať až popoludní a pri lete vydávajú hlasný hlboký zvuk. Ich hlavné rysy zdôrazňujú plodnosť a citlivosť. Ich oči sú tak veľké, že zaberajú takmer celú plochu hlavy. Nepodieľajú sa na práci robotníc. Zapájajú sa do spoločenských aktvít a zbierajú informácie. Vďaka svojej schopnosti vstupovať do iných včelestiev hrajú dôležitú úlohu pri prepojovaní jednotlivých včelstiev, zaisťovanie genetickej diverzity a odovzdávaní informácií. Sú súčasťou väčšieho sieťového prepojeného systému. Trúdi nemajú žihadlo a samčia energia včelstva v tomto prípade nie je nositeľom agresívneho potenciálu tradične spájaného s jangovou energiou. Trúdov môžeme považovať za poslov mieru. Hrajú dôležitú úlohu v udržiavaní blahobytu celého superorganizmu. Sú pevnou súčasťou včelstva a akákoľvek manipulácia s nimi ohrozuje celé včelstvo. Len pár trúdov sa bude v lete páriť s mladou matkou. Keď sa to podarí, prídu o život pri milostnom akte. Prostredníctvom tohto nesebeckého činu odovzdávajú svoj vlastný život celkom v prospech spoločenstva.
S príchodom jesene trúdi miznú, včelstvo prežíva bez ich prítomnosti. Samčí aspekt organizmu sa stiahne z viditeľného sveta, aby sa na jar znova objavil a bol tak v súlade s prirodzeným zemským cyklom kvitnutia a zvädnutia, kým ročný biorytmus matky a robotníc je v súlade s rytmom slenčného svitu. Zimný slnovrat označuje začiatok novej včelej sezóny, včelstvo začína rásť. V reakcii na pribúdajúce slnečné svetlo matka začína klásť vajíčka a počet včiel narastá, kým trúdi sa objavujú až oveľa neskôr, až na začiatku jari. Rovnako ako je prirodzené prostredie existencie včelstva situované medzi nebom a zemou, sú tu tieto dva póly zastúpené samičími i samčími včelami.
Včely sú miestom stretávania rôznych paradigiem, čo sťažuje akýkoľvek pokus o ich presné zaradenie a vyžaduje neustálu flexibilitu v našom myslení a cítení. Včelstvo spája to, čo sa javí ako oddlené– duch a hmota, vlna a častice– a môže tak otvoriť naše srdce novému vnímaniu seba samých. To presahuje lineárny spôsob mylsenia, môže to inšpirovať a otvoriť našu myseľ. Naše vnímanie sveta predstavuje len jeden model vnímania sveta, reality. Včelstvo nás nabáda k tomu, aby sme ostali otvorení nekonečnosti existencie. Táto hĺbka, tento vnútorný vzťah k včelstvu je darom a naši predkovia vedeli, ako si ho vážiť.
コメント