Imelo
Imelo bolo pre druidov posvätné keďže je to rastlina, ktorá nemá korene a napriek tomu má v sebe život. Šiesty deň po slnovrate sa obliekali do bielych rúch a zlatým kosákom v odrezávali imelo zo svätých dubových hájov. Verili, že keď sa imelo dotklo zeme, stratí svoju silu. Preto, pokladali pod stromy biele prikrývky, aby imelo zachytávali. Každá rodina dostala kúsok tejto rastliny, aby bola počas roka v bezpečí a aby sa im zabezpečila plodnosť.
S príchodom kresťanstva boli všetky spojenia s pohanskými náboženstvami zakázané. Tradície sa však nepodarilo úplne vymazať a tie pretrvali do dnes aj keď ich skutočné pozadie si už často nepamätáme. Imelo si našlo cestu späť, napríklad cez zimné bály (v starom Anglicku a Írsku) keď mladé slečny nemohli odmietnuť bozk keď stáli pod imelom, pretože by zostali slobodné aj počas nasledujúceho roku. Pri každom bozku sa odrhla jedna bobuľa. Keď už imelo nemalo žiadne bobule, bozkávať sa pod ňou nesmelo. Rastlina musela byť spálená 12. noc, inak by všetky pobozkané panny ostali ešte rok nevydaté.
Doteraz sa u nás verí, že na to aby imelo malo svoje magické vlastnosti, musí byť darované. Čím viac plodov má, tým viac šťastia prináša.
Cezmína
Rimania vešali cezmínu do svojich domovov na zimné Saturnálie (starorímsky festival, ktorý sa konal v decembri na počesť boha Saturna), aby povzbudili dobrých duchov. Cezmínové vence sa darovali na znak priateľstva.
Ihličie
Podľa legendy borovica bola strom, ktorý ochránil Jozefa, Máriu a Ježiška, keď ich prenasledovali Herodesovi vojaci. Keď bola Mária príliš slabá aby mohla cestovať ďalej, stará borovica ich pozvala, aby si oddýchlo v jej dutom kmeni. Potom zavrela svoje konáre a držala ich v bezpečí, keď okolo prechádzali vojaci. Keď mohli opäť vyraziť, Ježiško požehnal borovicu. Keď rozrežete šišku pozdĺžne, uvidíte drobnú ručičku, ako znak vďaky.
Vždyzelené stromy boli uznávané ako symbol života uprostred zimnej belosti. Naši predkovia ich preto prinášali do interiéru ako prísľub, že svet opäť zazelená.
Harmanček, lipkavec, levanduľa a tymian
O mnohých bylinkách sa tvrdí, že boli prítomné pri narodení Ježiška. Ako symbol trpezlivosti a energie bol harmanček jednou z rastlín, ktoré Jozef zbieral aby sa na ňu Mária ľahla pri pôrode.
Levanduľa, harmanček a tymián (symboly statočnosti, odvahy a vytrvalosti) boli v jasličkách, na ktorých dieťa mohlo kľudne spať.
Kadidlo a myrha
Živice kadidla a myrhy, dva z darov, ktoré mudrci priniesli Ježišovi, boli vzácne a cenné dary. Myrha sa používala na kadidlo, voňavky a lieky. Predpokladalo sa, že kadidlo zaháňa zlo a považovalo sa za rastlinu modlitby a obety.
Rozmarín
Na ceste do Egypta sa podľa legendy Mária zastavila, aby vyprala Ježišove šaty v potoku a zavesila ich na rozmarínový krík, aby ich vysušila. Keď zbierala suché šaty, na pamiatku požehnala rozmarín modrými kvetmi, farbou vlastného plášťa a korenistou vôňou. Z tohto dôvodu sa niektorí ľudia domnievajú, že ak na Štedrý večer ucítite vôňu rozmarínu, prinesie vám to šťastie počas nového roka.
Comments