Imunita sa definuje ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam. Je to schopnosť organizmu vytvárať základnú obrannú líniu nielen proti väčšine choroboplodných mikroorganizmov, ale napríklad aj proti nádorovému bujneniu. Vznikla u všetkých živých organizmov ako reakcia na vonkajšie prostredie v snahe prežiť.
Imunitný systém nie je jeden orgán, nemá presne ohraničenú anatomickú štruktúru. Je to súbor špecifických molekúl, buniek, tkanív, orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým látkam. Jednotlivé časti imunity sa nachádzajú v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku. Imunitný systém dokáže tiež v začiatku rozpoznať a odstrániť nádorové bunky a zapojiť reparačné mechanizmy.
Spolu s nervovým a endokrinným (žľazy s vnútorným vylučovaním) systémom zabezpečuje schopnosť prispôsobiť sa meniacemu sa vonkajšiemu a vnútornému prostrediu. Imunitný systém má pamäť. Pri opakovanom stretnutí sa so škodlivinou, spustí presnú reakciu, ktorú si pripravil pri prvom kontakte s ňou. Imunitný systém reaguje veľmi presne. Jeho reakcia je špecifická, presne určená na daný typ patogénu. Reaguje ale aj tzv. nešpecifickým spôsobom na rôzne typy patogénov.
Čo robí imunitný systém
* rozpoznáva a reaguje na patogény z vonkajšieho prostredia (vírusy, baktérie, plesne, prvoky, huby, parazity) a z vnútorného prostredia (poškodené, rakovinové bunky, bunky napadnutú vírusom a pod.)
* bojuje proti alergénom
* rozlišuje vlastné štruktúry od cudzích štruktúr
* zachováva homeostázu
* zabezpečuje integritu celého organizmu
Základom jej funkcie je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Keď sa imunitné bunky stretnú s cudzou látkou, začnú produkovať chemické látky. No a práve tieto látky umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické, postihnuté miesta.
Ak imunita zlyhá alebo je oslabená:
- rozvíja sa ochorenie časté prechladnutia, chrípka, alergie, zápal kĺbov (artritída) aj rakovina
- prehnané imunitné reakcie sa môžu vyskytnúť vo forme alergií.
- pri takzvaných autoimunitných ochoreniach sa imunitný systém obráti proti vlastným telesným štruktúram a poškodzuje ich
- ak je rozoznávanie chorobne zmenených vlastných buniek
narušené, môže dôjsť k vývoju zhubných nádorov
- takzvané syndrómy nedostatočnej imunity, pri ktorých je imunitný systém vyvinutý len nedostatočne, vedú u postihnutých pacientov k zvýšenej náchylnosti na infekcie
Primárne orgány imunitného systému sú: kostná dreň a tymus.
Kostná dreň sa vyskytuje hlavne vo vnútri plochých kostí (hrudná kosť, rebrá, panva). Je to primárna továreň na imunitné bunky. Vzniká a dozrieva to väčšina červených a bielych krviniek tak, aby boli pripravené stretnúť sa s nepriateľskými patogénmi a bránili tak ľudský organizmus. Nové imunitné bunky opúšťajú kosti malými otvormi v kosti, dostávajú sa do krvného riečišťa a sú pripravené odpovedať na chemické správy z ktorejkoľvek časti organizmu, ktorá bola napadnutá. Postihnuté tkanivo vysiela signál S.O.S. a žiada tak imunitný systém o pomoc. Imunitné bunky cestujú na toto miesto, prenikajú cez stenu krvnej kapiláry do tkaniva, aby zničili patogén.
Tymus je uložený v hrudníku vpredu za hrudnou kosťou, pred priedušnicou. Jeho veľkosť sa mení s vekom, najväčší je v detstve, od puberty dochádza k jeho postupnému zániku a nahradzovaniu tukovým tkanivom. U detí siaha približne od štítnej žľazy až k srdcu, u dospelých je malý a má nepravidelný tvar. V tejto žľaze dozrievajú T-lymfocyty a iné bunky imunitného systému.
Sekundárne orgány imunitného systému: lymfatické uzliny, mandle, slezina, apendix, payerove plaky v črevách, slizničné lymfoidné tkanivo, lymfoidné tkanivo na prieduškách, podslizničné tkanivo (najväčšie je v tenkom črevo a v pľúcach). Lymfatické uzliny sú súčasťou miazgovej sústavy. Sú to opuzdrené zhluky lymfoidných buniek, sú usporiadané do reťazcov. Uzliny, do ktorých sa zbiehajú cievy určitej oblasti sa nazývajú regionálne uzliny, nachádzajú sa v podpazuší, v krku, v podkolení, v brušnej dutine, v slabinách.
Bunky imunitného systému leukocyty sa delia na niekoľko typov: neutrofily, eozinofily, bazofily, lymfocyty, monocyty, dendrické bunky. Neutrofily tvoria 50-70% všetkých leukocytov, na signál poškodeného tkaniva putujú na kritické miesto. Kontakt lymfatických orgánov s periférnymi tkanivami je zabezpečený lymfatickými cievami, ktoré odvádzajú prebytočný tkanivový mok, ktorý neodtiekol späť do krvných kapilár. Jedným z príznakov zápalu je aj opuch tkaniva. Vzniká zvýšeným prísunom tekutiny do tkaniva, alebo nedostatočným odtokom lymfy. Lymfa je tekutina, ktorá sa nachádza v lymfatických cestách
Prirodzená a získaná imunita
Akúsi prvú obrannú líniu tvorí prirodzená imunita. Je daná geneticky (nešpecifická, vrodená imunita). Koža a sliznice sú základné bariéry s obrannou schopnosťou. Koža je základnou mechanickou bariérou. Sliznice sú menej odolné a viac náchylné na prienik patogénov. Vrodená imunita umožňuje človeku brániť sa proti škodlivinám zvonku a rôznym choroboplodným zárodkom od narodenia. Prirodzenej imunite pomáhajú aj niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde do tela prenikne uvedenými bariérami cudzí mikroorganizmus. Výsledkom je pohltenie cudzích buniek. Tento proces sa nazýva fagocytóza. Zabezpečujú ju dôležité bunky imunitného systému, tzv. makrofágy.
Kontakt lymfatických orgánov s periférnymi tkanivami je zabezpečený lymfatickými cievami, ktoré odvádzajú prebytočný tkanivový mok, ktorý neodtiekol späť do krvných kapilár. Jedným z príznakov zápalu je aj opuch tkaniva. Vzniká zvýšeným prísunom tekutiny do tkaniva, alebo nedostatočným odtokom lymfy. Lymfa je tekutina, ktorá sa nachádza v lymfatických cestách.
Prirodzená a získaná imunita
Akúsi prvú obrannú líniu tvorí prirodzená imunita. Je daná geneticky (nešpecifická, vrodená imunita). Koža a sliznice sú základné bariéry s obrannou schopnosťou. Koža je základnou mechanickou bariérou. Sliznice sú menej odolné a viac náchylné na prienik patogénov. Vrodená imunita umožňuje človeku brániť sa proti škodlivinám zvonku a rôznym choroboplodným zárodkom od narodenia. Prirodzenej imunite pomáhajú aj niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde do tela prenikne uvedenými bariérami cudzí mikroorganizmus. Výsledkom je pohltenie cudzích buniek. Tento proces sa nazýva fagocytóza. Zabezpečujú ju dôležité bunky imunitného systému, tzv. makrofágy.
Druhú obrannú líniu predstavuje získaná imunita. Formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami (napr. baktériami), ktoré nezlikvidovala prvá (prirodzená) obranná línia. Fungovanie získanej imunity zabezpečuje zložitá sústava buniek a rôznych látok. „Výkonnými orgánmi“ tohto systému sú špecializované bunky a bielkoviny– protilátky. Po prvom stretnutí s novým mikróbom špecializované bunky (tzv. B-lymfocyty) sprostredkujú tvorbu protilátok a spúšťajú celý rad mechanizmov, ktorých výsledkom je likvidácia telu cudzích buniek.. B-lymfocyty majú „pamäť“ a pri ďalšom kontakte s nepriateľom sú schopné reagovať rýchlejšie. Zložka imunity založená na tvorbe protilátok sa nazýva látková imunita. Druhú zložku, bunkovú imunitu, zabezpečujú dva typy buniek: tzv. T-lymfocyty alebo pomocné bunky („helpers“), ktoré rozpoznajú votrelcov a zabíjačské NK-bunky („natural killers“), ktoré ich zničia. NK-bunky sú významné najmä v obrane proti vírusom a nádorom.
Aby sme udržali vhodnú imunitnú odpoveď, mali by byť obidve imunity v rovnováhe.
Ako prebieha proces imunitnej aktivity:
Ak sa do organizmu dostanú cudzie látky alebo pôvodcovia ochorení, sú rozoznané a zachytené makrofágami a transportované do lymfatického tkaniva. Tu začínajú prácu T-lymfocyty, príp. B-lymfocyty, čím sa vyvolajú špecifické imunitné reakcie. B lymfocyty tvoria protilátky, ktoré tvoria s náležitým antigénom v tele zotrvávajúcich cudzích látok alebo pôvodcov ochorení komplex „antigén-protilátka“. Pri tomto spojení s protilátkou stráca už veľa antigénov svoj škodlivý účinok, sú. „neutralizované“. Fagocyty nešpecifického systému zachytia vzápätí komplexy antigénu s protilátkou a vylúčia ich tak z krvi. Mimo tvorenia protilátok B-lymfocytmi dochádza k aktivácii T-lymfocytov, ktoré môžu pôvodcov ochorenia priamo zničiť. Súčasne sú aktivované aj určité bunky nešpecifického systému, ktoré majú pre bunky ničiaci účinok, takzvané cytotoxické bunky, a priamo ničia cudzie látky. Uvoľnením látok, ktoré vedú k rozšíreniu krvných ciev príp. k zvýšenej priepustnosti stien ciev (napr. histamíny, faktory komplementu), je vyvolaný zápal v infikovanom tkanive s typickými znakmi zápalu: sčervenanie, opuch, teplo, bolesť a obmedzená funkcia tkaniva. Sprievodná aktivácia a rozmnoženie lymfocytov a zvýšené prekrvenie vedú často k zväčšeniu lymfatických uzlín, príp. sleziny. Tvorením B- príp. T-pamäťových buniek si je imunitný systém schopný uchovať v pamäti cudziu povrchovú štruktúru, takže pri opätovnom kontakte s rovnakým pôvodcom ochorenia môže reagovať rýchlejšie a so silnejšou produkciou protilátok než po prvý raz. Tento femomén je označovaný ako imunologická pamäť. Obranná schopnosť organizmu sa tým môže tak zmeniť, že pri opakovanej infekcii tým istým pôvodcom ochorenia nenastanú vôbec žiadne chorobné symptómy. V tomto prípade je telo voči danému pôvodcovi ochorenia imúnne. Z tohto dôvodu sa vyskytujú niektoré infekčné ochorenia prevažne v detskom veku (takzvané „detské choroby“ ako osýpky, ružienky, mumps). Pri neskoršej opakovanej infekcii je organizmus voči ochoreniu imúnny. Niekedy sa stane, že aktivity v organizme sa preťažia a rozpoznávací aparát imunitného systému sa zrúti. Vtedy organizmus začne produkovať protilátky namierené proti vlastným bunkám a orgánom tela a dochádza k poškodzovaniu vlastných tkanív a ich štruktúr. Chybné „rozpoznávače“ a chybné protilátky tzv. autoprotilátky prispievajú k mnohým chorobám, ktoré sa nazývajú autoimunitné ochorenia. Autoimunitné ochorenia môžu postihovať viac orgánov naraz alebo len určitý orgán. Medzi systémové autoimunitné choroby patria: reumatoidná artritída, systémová skleróza, systémový lupus erythematosus (SLE).
Keď telo napadnú patogény, imunitný systém spustí nešpecifickú reakciu pomocou protilátok a rôznych bunkových aktivít. Reakcia začína zápalom, ten spôsobuje zvýšený prísun krvi do napadnutého miesta. Prostredníctvom chemických látok pošle zápal informáciu bielym krvinkám, aby votrelcov zničili. Ak imunita dobre funguje, telo si so zápalom rýchlo poradí. S imunitným systémom pracuje neuroendokrinná sústava prostredníctvom neurotransmiterov (prenášače). Sú to látky, ktoré vysielajú signály medzi nervovými bunkami, hormónmi, putujú tkanivom a krvným riečišťom. Oba systémy spolupracujú.