Kruh, alebo guľa, je dokonalý geometrický útvar. Je to aj alchymistický a hermetický symbol jednoty, úplnosti, vesmíru, nekonečnosti, Boha. Prostredníctvom tohto symbolu vám opíšem, ako funguje imunita a hlavne, čo máme robiť, aby naša imunita fungovala dokonalo. Presne tak dokonalo, ako dokonalý je kruh.
Naše zdravie sa meria podľa toho, ako pracuje naša imunita. Všetky ochorenia, vrátane rakoviny, sú dôsledkom zlyhávania imunity. Platí jednoduchý vzorec: dobrý imunitný systém=dobré zdravie. V zdravom tele je zdravý duch. Možno sa pamätáte na toto heslo, ktoré sme skandovali na spartakiádach, niesli sme ho na transparentoch počas socialistických pochodov. Toto heslo je také staré ako ľudstvo samo. Vždy bolo človeku jasné, že fyzické a duševné zdravie sa oddeliť nedá, že človek je jednotou telo, duše a ducha. Ak chátra hmotné telo, trpí aj psychika a platí to samozrejme aj naopak. Pomaličky sa do „modernej“ medicíny pretláča psychosomatika, vedný odbor, ktorý sa snaží vysvetliť súvislosti medzi psychickým zdravím a fyzickým stavom organizmu. Veda však stále tvrdošijne trvá na tom, že telo je mechanizmus, ktorý len treba dobre preskúmať a opraviť vložením umelých prvkov. Neberie do úvahy duchovné príčiny ochorení, nestavia na prírodné postupy liečby. Ozývajú sa však vedci novej doby, ktorí spájajú vedecké poznatky s tradíciou. Dokážu vysvetliť to, čo naši predkovia robili intuitívne, cez duchovné vhľady a napojenie sa na prírodu, na Boha.
Kruh nemá začiatok, ani koniec. Všetko v ňom navzájom súvisí, je poprepájané, navzájom sa mieša a pri tých všetkých procesoch nevyhnutne dospieva do rovnováhy. Rovnováha je stav, kedy je, jednoducho povedané, všetko na svojom mieste, v správnej miere a v správnom čase. Naše telo je dokonalý kruh. Ak mu zámerne nebránime udržať vnútornú rovnováhu, homeostázu, poradí si samo, vyšle svoje liečiace sily, ktoré napravia poškodenia. Zásadnou chybou, ktorú človek robí je to, že nenechá svoje telo pracovať, nepočúva jeho signály, nechce mu rozumieť. Každý živý organizmus v prírode má v sebe zakódovaný pud sebazáchovy, ktorý mu hovorí, čomu sa má vyhnúť, čo má a čo nemá robiť, aby prežil, aby bol zdravý. Žiadne zviera nebude piť otrávenú vodu, nebude dobrovoľne jesť plasty a umelo vytvorenú stravu, nebude si samo škodiť. Inštinkty sú jeho silným a pravdivým signálom, ktorý nasleduje, lebo vie, že inak by zahynulo. Ak je zranené, inštinkt ho privedie k rastlinám, vode, k liečivému bahnu, kde trpezlivo nechá prírodu, aby urobila svoju prácu. My sme prestali dôverovať našim inštinktom, považujeme ich za nepotrebné, smiešne, nemoderné, zbytočné. Dôverujeme bielym plášťom, falošnej nádeji na uzdravenie. Vzdali sme sa vlastnej zodpovednosti za svoje zdravie, čakáme, že nám iný človek povie, čo nám je a čo máme robiť, aby sme sa uzdravili. V prírode to tak nefunguje a my sme stále jej súčasťou. Ešte sme stále bytosti neba a zeme, nie sme umelé výtvory bez života, naprogramované dopredu a občas skontrolované technikom. Meníme sa, vyvíjame, prispôsobujeme sa zmenám prostredia, reagujeme na to, čo sa okolo nás deje. Každý jednotlivec ako originál a zároveň rovnaký ako ten druhý. Presne tak, ako kruh obsahuje množstvo jednotiek, bodov, ktoré sú nezávislé a zároveň závislé na jednote a spoločnom priestore.
Ľudské telo je fascinujúce. Ak sa k nemu správame s láskou a rozumom, pracuje dokonale. My sa k nemu však nesprávame s láskou, a už vôbec nie s rozumom. Akoby sme si zvykli na to, že naše telo predsa nemôže byť zdravé. S pokojnou samozrejmosťou užívame množstvo chemických liekov, vedieme dlhé debaty o našich ochoreniach, predchádzame sa v množstve chirurgických zákrokov. Vedci tvrdia, že naše telo je dokonalý stroj. Vedia popísať jeho jednotlivé časti, ponorili sa do biochemických procesov, elektromagnatických impulzov, ale to nestačí. Je nepopierateľné, že okrem svalov, kostí, krvi, buniek naše telo obsahuje ešte niečo. To niečo ho drží nielen „pokope“, ale aj pri živote. Vedecké elity dnes prinášajú „šokujúce“ odhalenia, ktoré len potvrdzujú to, čo liečitelia, šamani, či vedmy všetkých čias vedeli odpradávna: duch oživuje hmotu. Hmota je len ilúzia. To, čo dáva hmote život je duch. Telo je ovplyvňované mysľou. Schopnosť vyliečiť sa závisí na tom, či sa
dokážeme spojiť s našim vedomím. Vyladiť ho do rovnovážneho stavu a ten potom rozšíriť do celého tela. To, čo nazývame „svet“ prežívame každý deň cez naše vedomie. Jednoducho by sme mohli povedať, že sú to naše pocity, myšlienky, aktivity, snenie, naše okolie, vzťahy, materiálne vplyvy. V našom vedomí je uložené všetko, s čím sa stretávame, na čo myslíme, čoho sa bojíme. Utvára našu osobnosť, prejavuje sa ako náš charakter.
Ak si predstavíme vesmír ako guľu, ako makrokozmos, tak potom jednotlivý človek je mikrokozmos, jednotka, ktorá obsahuje všetky vlastnosti celku. Celok však nie je jednoduchým súčtom jeho jednotlivých súčastí, je oveľa viac. Každým posunom vpred svojich jednotlivých častí, ich vývojom a zmenami získava celok novú kvalitu, ktorá následne ovplyvňuje jeho časti. Kruh nemá začiatok, ani koniec. My sme zvyknutí počítať naše pozemské bytie od narodenia po smrť. Začneme žiť a potom umrieme. V našej mysli je to koniec života, koniec všetkej našej existencie. Ako lineárna priamka, od bodu A po bod B a potom už nič. Život je však večný. Nemá začiatok, ani koniec. Sme nesmrteľné duše, ktoré putujú časom, aby zažívali svoju jedinečnosť, skúmali Božie stvorenie, učili sa a smerovali k dokonalosti. Prírodné spoločenstvá späté s prírodnými cyklami, so svojou vnútornou múdrosťou vnímali túto pravdu a odovzdávali ju ďalším pokoleniam. Oddelením sa od našej prirodzenosti sme stratili kontakt so svojimi koreňmi, so Zdrojom, so sebou. Vnímame sa ako tvory neschopné prežiť bez pomoci systému, techniky, liekov, bez vedenia „múdrejších.“ Za múdrych však považujeme tých, ktorí to o sebe sami hovoria, presviedčajú nás o tom a nútia nás ich nasledovať. Skutočne múdry človek toto nikdy nerobí. Sám ide príkladom, svojim životom ukazuje cestu, je prirodzenou autoritou, vnímame jeho múdrosť cez jeho charizmu, vyžarovanie jeho duše, nikdy nás nebude nútiť veriť tomu, čomu verí on. Nechá nás zvážiť, či ho budeme nasledovať, alebo pôjdeme inou cestou. Nevyjadruje sa zložito, neohuruje nás svojimi poznatkami. Je láskavý a nikdy nás neodsúdi a netrestá.