Liečba hlinou, teda zemou, alebo ílom patrí k najstarším metódam liečenia, je ešte staršia ako liečba rastlinami. Všetci veľkí lekári od Hippokrata, Galéna, Paracelsa Avicenu využívali liečbu hlinou a donedávna aj naše staré mamy. Dnes je považovaná za zastaralú a smiešnu, nechce sa nám babrať s hlinou, je to zdĺhavé a pracné. Kto však raz vyskúša obklad s ílom na boľavé koleno, viac sa tejto metóde nebude posmievať a bude ju využívať po celý život.
Liečebnú hlinu môžeme získať všade. Je dokázané, že ak kopeme hlbšie ako 125 cm, nájdeme sterilnú zem, ktorú môžeme použiť na procedúry. Najkvalitnejšia zem je z dubového lesa, môžeme ju nájsť kdekoľvek v čistom lese, na lúke, nie však na cintoríne alebo na skládke odpadu.
Všetky íly majú mohutnú absorbčnú a adsorbčnú schopnosť – schopnosť prijímať, pohlcovať, vstrebávať a schopnosť viazať, zadržovať iné látky. Keďže ide o sterilný materiál, môžeme ho používať vnútorne i zvonku: obklady, zábaly, ako zásyp na rany, vredy, bércové vredy – odstraňuje hnis, likviduje toxíny, podporuje hojenie.
Pri vnútornom používaní zbavuje tráviaci trakt všetkého zlého, odhora až dolu. Likviduje nežiadúcu mikroflóru– pri liečbe candidy, odstraňuje lepok (zápaly tenkého čreva, Crohnova choroba), eliminuje odumreté čiastočky tkanív a aktivizuje tvorbu nových buniek.
Na vnútorné orgány pôsobí íl regulačne. Tie, ktoré nepracujú dostatočne aktivizuje a tie, ktoré majú zvýšené „obrátky“ tlmí, aby sa tam energia zbytočne nespotrebovala, pretože samozrejme bude niekde inde v organizme chýbať.
Pravidelné užívanie ílu upravuje stolicu, odstraňuje plynatosť, pokožka nepáchne. Malé percento ľudí môže liečbu ílom neznášať – nie sú schopní vypiť zakalenú vodu, napína ich na zvracanie, alebo nastane alergická reakcia. V takomto prípade je potrebné zmenšiť dávky, alebo urobiť prestávku v liečbe, alebo použiť iný druh ílu. Ak sa aj po opakovanom pokuse nežiadúce príznaky opakujú, zvolíme inú liečbu.
Liečebné kúry by mali byť indikované podľa druhu ochorenia a stavu pacienta. Pri miernejších potiažach a preventívne berieme íl 2-3 týždne, po týždňovej prestávke môžeme opakovať. Pri vážnejšom postihu 4-6 týždňov. Nikdy neberieme íl pol roka alebo dlhšie. Pamätajme na heslo farára Kneippa - „Všetkého s mierou a dobrého máličko.“
Ja vo svojej praxi využívam dostupnú a slovenskú „zem“ zeolit. Je to vulkanická minerálna hornina. Naše ložiská obsahujú jeden z najliečivejších zeolitov na svete. Zeolitov je asi 130 druhov, používajú sa vo všetkých oblastiach priemyslu, poľnohospodárstva, farmácie, medicíny. Využíva sa jeho výnimočná molekulová štruktúra a vlastnosti, ktoré nemá žiadna iná hornina na svete. NASA robí výskumy so zeolitom nielen na Zemi, ale aj vo vesmíre.
Zeolit má mikroporovú štruktúru, obsahuje kremíkové alebo hliníkové atómy, obklopené štvorstenom z atómov kyslíka. Je to prírodný absorbent, absorbuje len tie látky, ktoré majú kritický priemer molekúl menší než priemer pórov zeolitu. Majú jedinečný, negatívny náboj (všetky ostatné íly majú kladný elektrický náboj), ktorý spôsobuje ich schopnosť absorbovať ťažké kovy, toxíny, rádioaktivitu z prostredia, atmosféry, či ľudského tela. Je to jediný doteraz známy materiál na svete, ktorý pri stlačení zväčšuje svoj objem, odporuje všetkým doteraz znýmym fyzikálnym zákonom.
Väčšina materiálov na svete pod tlakom sa stáva kompaktnejším, hutnejším, zmenšuje sa ich objem a vzrastá ich hustota. Zeolit pod určitým tlakom svoj objem zväčšuje. Je to materiál s ireverzibilným (nevratným) správaním, jeho objem ostáva nezmenený aj vtedy, keď tlak prestane účinkovať a látky, ktoré nasal, už nepustí von. Táto prírodná špongia v budúcnosti prinesie pre ľudstvo veľký úžitok.