Žijeme v treťom tisícročí, počítanom od Krista, a nie sme ďalej než boli naši predkovia v liečení a prevencii chorôb. Klasická medicína a farmaceutické spoločnosti nás presviedčajú, že len syntetické a chemické lieky sú cestou ku zdraviu, alternatívne postupy liečby a ľudové liečiteľstvo podrobujú ostrej kritike a výsmechu. Vývoj sa však nedá zastaviť, „dokonca aj človek je schopný zmeny“, ironicky by poznamenal Pepa Zentrich.
Ľudia sa čoraz viac obracajú dozadu, k starým otcom a mamám, receptom odloženým na povale, zaprášeným herbárom, hľadajú bylinkárku, liečiteľa, homeopata.
Čím sa líši oficiálna vedecká medicína od pôvodnej, prírodnej alebo alternatívnej? Alopatická, čiže klasická medicína VŽDY lieči následok alebo len vonkajší prejav (osobitné postavenie má chirurgia, diagnostické technológie). Alterantívna medicína hľadá a lieči príčinu. Ide o tzv. holistickú medicínu, pretože na to, aby bylinkár- liečiteľ stanovil zloženie potrebných bylín, potrebuje zistiť nielen fyzické prejavy ochorenia, vonkajšie a vnútorné, ale aj psychické a hlavne duševné príčiny ochorenia.
Na človeka sa pozerá ako na celok, nevytrhuje jednotlivé orgány zo systému, nepozerá sa len na dielčie problémy. Vie, že v ľudskom tele prebiehajú úzke vzájomné reakcie, každá bunka je rovnako dôležitá ako celý orgán, podľa hesla– mikrokozmos je zrkadlením makrokozmu, alebo celok sa skladá s jednotlivých zrniečok piesku.
Choroba je ako skladačka, veľa malých kúskov dáva celistvý obraz. Neexistuje jediný správny spôsob liečby, každý prípad je jedinečný a jeho liečba tiež. Všetky alternatívne postupy majú niečo spoločné – prebúdzajú a využívajú samoliečiace schopnosti v nás samých. Každé uzdravenie vychádza zvnútra. V každom človeku je jeho vnútorný liečiteľ. K uzdraveniu dochádza na základe božského aktu sebalásky. Nemôžeme uzdraviť to, čo nenávidíme.
„Uzdravenie vychádza z nehy a preto objímte svoje rany a s láskyplnou starostlivosťou ich obviažte. Sú posolstvom vašeho ducha, ktorý vás žiada, aby ste boli všetkým, čím môžete byť.“ (Christine Jette – Léčení s tarotem.)
Liečenie je starobylá tradícia založená na ženských duchovných vlastnostiach: empatii, starostlivosti a intuícii. V Ruštine je liečenie – iscelenie, znamená to urobiť niečo celistvým. Telo, myseľ a duch musia tvoriť jednotu. Musíme sa naučiť stíšiť sa, aby sme počuli náš vnútorný hlas – intuíciu.
Choroba je posolstvom tela, ktoré hovorí, že niečo nie je v rovnováhe, človek najskôr ignoruje niečo veľmi dôležité. Naše emocionálne a fyzické zdravie súvisí s našimi postojmi k sebe samému a k životu vôbec. Keď máme zo seba dobrý pocit, prežívame dobré veci. Keď sa nemáme radi, otvárame sa negatívnym zážitkom a dovoľujeme im prichádzať do nášho života. Každá bunka našeho tela si uvedomuje naše pocity a myšlienky a reaguje na ich energiu.
