Najnovšie výskumy dokázali, že ak chceme čo najlepšie využiť potenciál vlastného mozgu, aby po celý život robil správne poznávacie a iné rutinné aktivity, potrebujeme dobrý imunitný systém. So zhoršovaním stavu imunitného systému sa zhoršuje ak kvalita mozgovej aktivity. Starnutie mysle je ovplyvňované starnutím imunitného systému.
Imunitný systém ovláda aj tvorbu nových neurónov a dokonca dokáže strážiť našu myseľ pred stresovými faktormi, obnovuje rovnováhu mozgu, zabraňuje rozvitiu patologických procesov. Imunitný systém sa vysporiadava so stresom tak, akoby to bol votrelec a hrozba. Imunitný systém tak stráži mentálnu stabilitu človeka. Úzkosť a depresia nie sú mikroorganizmy, ktoré by prenikli do tela a fyzicky ho napadli. Odpoveďou na hrozbu je vyplavenie hormónov pripravených na reakciu. Naše telo je veľmi vnímavé, pripravuje sa na útek alebo boj, fyzicky sa pripravuje na výkon. Sympatický nervový systém je ostražitý a v pohotovosti.
Táto nadmerná vzrušivosť vyradí parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za reakcie typu odpočívaj, upokoj sa. Zažívanie je vypnuté, všetok kyslík, krv a energia sa odkláňajú od žalúdka a smerujú do svalov. Systém zmien, ku ktorej dochádza pri reakcii na stres sa volá alostáza. Pre prežitie človeka je to nevyhnutné, prispôsobiť sa meniacemu sa a nepredvídateľnému svetu. V ríši zvierat po reakcii na stres nastáva druhá fáza, kedy stres opadne a telo sa upokojí.
Človek je však neustále v prvej fáze – vo fáze stresu, telo je stále pripravené bojovať, alebo utekať. Neustály stres opotrebuje telo aj myseľ (alostatické preťaženie). Spôsobuje patologické procesy všade v tele, ale patogénom nie je vírus, a nie baktéria. Telo ostáva v strehu, aj keď nebezpečenstvo pominulo. Takýmito patogénmi môže byť zvýšená hladina cukru v krvi, búšenie srdca, náhle úzkosti, potlačená imunita. Ak nedôjde k náprave, vedie to k tráviacim problémom, astme, cukrovke, ... Pretrvávajúci stres ovplyvňuje aj mozog tým, že narušuje chemické reakcie, ktoré v ňom prebiehajú. Je jedno, či ide o reálny stres, alebo len predstava v mozgu, naše myšlienky. Mozog reaguje rovnako.
Ak stres neopadne, mozog je neustále v stave stresu, prispôsobuje svoju aktivitu tomuto stavu, jeho normálna biochemická rovnováha je narušená. Vedie to k rôznym mentálnym poruchám, úzkosti, depresie, postraumatická stresová porucha.
Tému neuroimunity, brušného mozgu a iné súvislosti nájdete v e-booku Bylinky a Stres:
Alebo aj na našom online kurze: